"Sám ako motýľ"
Sám ako motýľ vo svete plnom krásy,
avšak zastretej zlom,
na krídlach nádherné pásy mám,
nádherne smutný som.
K šťastiu chýba mi mnoho
a zároveň tak málo mi stačí,
chcem povzniesť sa k nebu, zemi dať zbohom,
ale hore sa mračí.
Sám ako motýľ pohľadom lietam po okolí,
z noci až ku dňu,
vnikám do srdca každému, kto mi to dovolí,
hľadám v ňom studňu.
Prameňnom hľadaným, čo večne je tu,
stáva sa jediné slovo,
na počiatku stvorené svetu,
z ktorého všetko stvorené bolo.
Sám ako motýľ stále lietam a hľadám,
stále pátram po šťastí tom,
ale často len padám,
verím, že príde raz zlom.
To slovo, čo nájsť chcem, dáva nám všetko,
život, šťastie aj krásu,
pre niekoho stanem sa niekto,
to slovo dáva mi aj spásu.
Sám ako motýľ sa v snoch svojich vznášam,
verím, že nádej už mám,
keď úsmev do duší vnášam,
verím, že s láskou už nebudem sám.