Marcel Páleš
Naučme mladých fetovať
Nezastavíme ich v tom. Môžeme ich však nasmerovať. Ukázať im ktorý "matroš" je ten pravý. Pretože nie je "tráva" ako tráva. Ako na to? Aj o tom v dnešnom poetickom výdychu:
Okrem mnohého iného ma zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahujem hranice priemernosti, milujem čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádzam neobyčajné v obyčajnom, nájdete ma často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou môjho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac cením Boha, preto mastretnete aj v božích chrámoch, kde vyhľadávam pokoj v duši. Zoznam autorových rubrík: Zamyslenia, Živý pozdrav z Márnice, Idúc ulicou, Cesta za zmyslom života, Próza, Poézia, Slová nad zrkadlom, Boh, Nočná návšteva, Súkromné, Nezaradené
Nezastavíme ich v tom. Môžeme ich však nasmerovať. Ukázať im ktorý "matroš" je ten pravý. Pretože nie je "tráva" ako tráva. Ako na to? Aj o tom v dnešnom poetickom výdychu:
Aj Vy sa občas nájdete, ako sedíte s nohami na stole či v inej pohodlnej pozícii, pričom Váš čas, Vaše povinnosti či sny Vám utekajú, avšak Vy sa len pozeráte, ako neľútostne sa presýpa čas a dúfate v nejaké osvietenie? Mne sa to sem-tam stáva - strácam sa vtedy oprávnene, aby som sa našiel v ešte krajšom svetle. :)))
Aj Vás občas znásilňuje tréma? Potom aj Vy poznáte ten pocit, kedy by ste jej to chceli vrátiť... :)))
Život každého z nás je každopádne dlhou či krátkou cestou, možno vydretou, možno prázdnou, cestou za dní slnečných i počas tých zamračených. Podstatné je neprestať kráčať. Neprestať, najmä, keď viete, že niekto Vám dôveruje. (Autori básne: Marcel Páleš a Anna Macková)
Tá dáma prichádza pravidelne...zo všetkých štyroch má najkrajšie farby. Jej krása je neprehliadnuteľná. Pozrite si poéziu ilustrovanú maľbou. (báseň: Marcel Páleš, maľba: Erika Vajdečková)
Výtvarníčka E.Vajdečková ma požiadala o poetickú ilustráciu k jej plánovanému obrazu. Malo ísť o dielo, ktoré bude venované jej kamarátke, ktorej umrela mamka. Tu Vám ponúkam výslednú prácu, báseň aj obraz, do ktorého bola táto báseň vložená.
Svet nás pri narodení víta ako miniatúrne bytosti, nevinné a krehké. Rastom nám pribúda nielen na tele, aj v hlave a srdci. Pribúda však niekedy aj s významom úbytku. Je len na nás, či si tú nevinnosť a lásku, zrodenú v nás na začiatku, ponesieme celý život, alebo ju stratíme pri rôznych momentoch, ktorými si musíme prejsť. Vyzdvihujem ľudí, ktorí neprestanú veriť v lásku a kráčajú s ňou celou životnou cestou.
Iste poznáte stavy z radu "nerozhodných", ocitáte sa v situáciách, kedy neviete čo urobiť, cesty sú vždy aspoň dve, no Vy sa bojíte vydať po tej riskantnejšej, ale krajšej. Neviete si predstaviť, čo bude zajtra, ako to všetko dopadne... či už ide o lásku, o životnú zmenu, o pokus skúsiť niečo úplne iné. Myslím, že zajtrajšok nie je istý, preto často volím cestu "teraz alebo nikdy". Verím, že lepšie je vždy niečo risknúť a potom neľutovať, ako si do konca života pomýšľať na premrhaný okamih. V týchto poetických slovách som sa pokúsil zachytiť význam jedinečnej chvíle a vyzdvihnúť podstatu voľby "tu a teraz"...
Trocha sa mi nafúklo básnické črevo, tak som z neho čo - to vypustil. Téma priateľstvo je aktuálna vždy pokiaľ človek neostane na svete sám, resp.nevymení formu človečenstva za robotov...:oD Snáď každý z Vás už našiel aspoň jeden diamant v podobe ľudí, ktorí sú úlomkami Vášho sveta, jeho súčasťou. Priateľstvo je niekedy ako Puzzle - hľadáte tie správne dieliky a tak vzniká správny obraz Vášho života. Neraz tam ten dielik vsúvate nasilu, potom zisťujete, že ste sa sekli, a tak idete ďalej, a keď nachádzate po dlhom čase ten správny dielik - správneho priateľa, nachádzate aj svoje šťastie. Nech sa darí... Tých diamantov nebýva veľa.
Nedávno sme s kamošom stáli na Štadlerovom nábreží v Banskej Bystrici a čakali na bus, popíjajúc na známeho spisovateľa, ktorý oslavoval svoje 193. nedožité narodeniny, zahľadení na listy, ktoré odnášal Hron a vychutnávajúc tú večernú bezstarostnú chvíľu. Bol to jeden z tých momentov, ktoré trvajú možno pár minút, ale vryjú sa do Vás na dlhé roky. V ďalší deň som sa to pokúsil zachytiť cez poetické oko.
Momentálne sú na programe za okenou tabuľou daždivé dni, dokonca sa Slovenskom prehnala aj víchrica. Stáli ste aj vy za záclonou a kukali sa na toto božské dielo? Niekto sa toho boji, nieko má rešpekt, iný si to vychutnáva a poniektorí len spia ničím nerušení...
Poznáte predsa ten pocit –vníkáte dnu, dáte si obľúbenú polohu – zabudnete na svet, vniknete hlboko do nej a to teplúčko, privriete oči a....(nemyslite hneď na sex!)
Snažíte sa aj Vy vidieť viac ako je obal ľudského tela? Snažíte sa vidiet ľuďom dovnútra? Ja sa tam rád pozerám ak je mi srdce odomknuté...
Sám ako motýľ vo svete plnom krásy, avšak zastretej zlom, na krídlach nádherné pásy mám, nádherne smutný som. (jedna z mojich prvých básní spred roku 2005)