Marcel Páleš
Odlejem ti z úsmevu
Nepotrebujeme hľadať dôvody na úsmev. Potrebujeme ho rozdávať. Čím viac úsmevu človek rozdáva, tým viac ho má, tým viac robí šťastným okolitý svet i ten svoj.
Okrem mnohého iného ma zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahujem hranice priemernosti, milujem čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádzam neobyčajné v obyčajnom, nájdete ma často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou môjho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac cením Boha, preto mastretnete aj v božích chrámoch, kde vyhľadávam pokoj v duši. Zoznam autorových rubrík: Zamyslenia, Živý pozdrav z Márnice, Idúc ulicou, Cesta za zmyslom života, Próza, Poézia, Slová nad zrkadlom, Boh, Nočná návšteva, Súkromné, Nezaradené
Nepotrebujeme hľadať dôvody na úsmev. Potrebujeme ho rozdávať. Čím viac úsmevu človek rozdáva, tým viac ho má, tým viac robí šťastným okolitý svet i ten svoj.
Z driemot som sa prebral pár kilometrov pred cieľom. Slnko bolo vysoko nad nami - obedovalo. Rozžmurkal som hneď zabudnutý sen a snažil sa vnímať realitu. Autobus sa už blížil k mestu, míňal posledné polia, lesy, čistinky. To slnko, och ako nádherne všetko pohládzalo. Deň je hneď krajší, keď ho farbí práve ono. Tu sa mi naskytol obraz, na ktorom som pohľadom spočinul dlhú chvíľu - stratený v kráse, v umení prírody.
Výnimočnosť človeka spočíva v tom, že sa čímsi dokáže odlíšiť od ostatného sveta. Napríklad od rastlín či zvierat. Dôkazom toho sú trebárs pyramídy v Egypte, Eiffelovka v Paríži či drevený oltár Majstra Pavla v Levoči. Podobných diel sa nájde množstvo aj v našom okolí, možno v našej domácnosti. Postačí originálna myšlienka a práca ľudských rúk.
Raz mi stará mama povedala, že ľudia, ktorí nemajú vzťah k zvieratám, to s citmi v poriadku mať nebudú. Naopak, tí vľúdni k zvieracím bytostiam majú bližšie k láskavosti a ľudskosti. Pravdaže to nie je pravidlom, ale čosi z pravdy na tom určite bude.
„Poď, poď, Tebejke, poď si po výplatu!" vyzval ho starý učiteľ. Tibor už vedel, že neobíde naprázdno. Pristúpil a čakal. „Ktorou rukou si dnes otvoril dvere?" spýtal sa ho učiteľ. Tibko si pozrel obidve trocha špinavé ruky a jednu z nich ponúkol k výplate. Starý učiteľ mu ruku podoprel svojou a obľúbenou paličkou mu na ňu naložil. To bolo za opätovné meškanie na prvú vyučovaciu hodinu. My ostatní sme preto chodili radšej poslušne načas.
...k položke „čo čítam" sa vyníma odpoveď: rpčky a ICQ. Za odpoveďou je priklincovaný smajlík, spoza ktorého až na druhú stranu skla obrazovky počítača cítiť spokojnosť dotyčnej osoby, ktorá sa pýši danou odpoveďou. Ľahkosť bytia dopĺňa fakt, že v položke „vzťah k alkoholu", je odpoveďou „pijem príležitostne a príležitosť sa vždy nájde". Top záujmom sa stáva zábava, ktorej kontruje pozeranie filmov, no a príležitostný sex je srdečne vítaný. Dámy a páni, toto je klasika v podaní dnešnej mládeže. „Fpohode, né?"
Uspokojenie je niekedy ako narýchlo zasýtený hlad, kedy ste si k obedu vzali párky s horčicou a chlebom, zatiaľ čo s trochou námahy to mohla byť gurmánska pochúťka so slastným pocitom po záverečnom odgrgnutí si.
Viete, čo je na budúcnosti príťažlivé a krásne? Že si pri rozmýšľaní o nej môžete rozprestrieť svoj dáždnik s fantáziou. Pohráte sa so slovíčkom „možno" a výplody vašej tvorivosti vám prinesú neraz rázny rehot. „Možno raz budeme cestovať teleportom" či „možno raz príde čas, kedy bude každý šťastný a veci ako depresia-vojna-nenávisť sa stanú len pradávnou zabudnutou spomienkou" alebo „možno raz bude láska len cudzím slovom a jej približné stavy si budú ľudia navodzovať ťažko dostupnými tabletami" alebo „možno raz už nebude možno..."
...nejde tu totiž o obsah vedomostí nasiaknutých v mozgovej oblasti. Nejde tu ani o životné skúsenosti zhromaždené v životnej kapse. Dokonca ani o veľkosť a krásu tela, rozsah finančného účtu či dosiahnuté úspechy. Za akýsi všeobecný cieľ života možno pokladať obyčajnú spokojnosť, no a práve k tejto sa nejeden „dospelák" dopracovať nevie.
Aj láska aj orgazmus nám prinášajú blažený pocit. Aj pri jednom, aj pri druhom vzlietame. Oba rovnako majú svoje riziká. Oba sú stavom, ktorý nás priťahuje už stáročia. Čo je však to pravé, do čoho sa oplatí investovať?
Možno aj Vy dostávate každoročne otázku ohľadom novoročných predsavzatí. Keďže nám nedávno naposledy zamával starý rok a my s otvorenou náručou i peňaženkou (resp. srdcom) vítame ten Nový, otázky o vianočných darčekoch nahradili otázky o predsavzatiach.
Ľudská duša predstavuje prameň, z ktorého vyviera život človeka. Súčasné dianie nám však neraz tento prameň zahatá množstvom povinností, starostí či svojou uponáhľanosťou. Duša tak niekedy priam prahne po úniku niekam preč, do samoty, do pokoja.
Denno-denne slovo zbytočnosť počujeme či používame tak všedne, ako sa všedne, neuvedomujúc si to, škrabeme za uchom či na iných miestach. Takto narábame s mnohými slovami, ktorých význam nemusí byť vždy výstižný pre danú situáciu. Je skutočne tak mnoho vecí v každodennom dianí zbytočných?
Slnko je jeden z najväčších cestovateľov, keďže denne obletí asi všetky kúty Zeme. Prizerá sa na to, ako si na tejto zemeguli spolunažívajú ľudia. Aj podľa toho má svoje obľúbené miesta, nad ktorými sa usmieva najradšej...
Každý z nás má v sebe aj dobrého, aj zlého radcu. Sú ako anjel a čert. Nabádajú nás, radia nám, šepkajú vo chvíľach nerozhodnosti. Najlepšie rady má síce "anjel" v nás, no keď sa nám raz do niečoho nechce, s radosťou podliehame skvelým argumentom "čerta".
Človek umiera už vtedy, keď stráca priateľov a ocitá sa opustený, sám. Ľudia prehliadajú mnoho vecí, a to aj priateľov. Neraz berieme ľudí navôkol ako samozrejmú vec a ich význam si uvedomíme až po tom, ako ich stratíme. Keď Vás niečo trápi a potrebujete sa vyrozprávať či vyplakať, keď máte v srdci eufóriu a lomcuje Vami nutkanie vykvákať to niekomu, keď sa nudíte či máte skvelý nápad - všetko smeruje k druhému človeku, ozýva sa potreba vtiahnuť ho do toho - ozvať sa mu. Rodina Vás často nepochopí, láska Vám neraz rozlomí srdce, pes Vám svojím vrúcnym olíznutím neodpovie, len skutočný priateľ je tým správnym kľúčom. Slová piesne od I.M.T.Smile nesú hlbokú pravdu: „Človeku je vtedy dobre, keď sa má o koho oprieť."
Stačilo pár sekúnd a toho človeka vôbec nestretnete, nevrazíte do neho, lebo vaše cesty by sa neskrižovali. Alebo nepotknúc sa o ten kameň, nezaviedol by vás osudk tej či onakej veci, k tomu a tomu človeku... V mnohých prípadoch si človek povie "riadna náhoda". Náhodne si k vám prisadne niekto v autobuse a o pár rokov neskôr s týmto človekom privediete na svet dieťa vo vydarenom manželstve. Je to náhoda? Neraz túto otázku kladiem komukoľvek navôkol. Ja si myslím, že náhoda neexistuje. Tu vám ponúkam menší rozhovor cez ICQ, v ktorom som sa s kamarátom pozastavil pri tejto filozofickej téme.
Štát, rodičia a okolie sa čuduje nad ich bezhraničnou výtržnosťou, bezcitnosťou či drzosťou. Čo všetko je za tým, vidí len málokto. Mnohí tí, ktorí ich trestajú, by si zaslúžili po papuli.
Možno poznáte chvíle, kedy realitu buď pochopiť nechcete, neviete, alebo si ju nepripúšťate. Neveríte, aj keď vidíte všetko "čierne na bielom". Včera svietilo slnko a úsmev na tvárach Vašich priateľov, i na tej Vašej, bol zárukou peknej chvíle. Dnes však jeden z nich medzi Vami už nie je, stratil sa nečakane, neohlásene, proti Vašej vôli. Stratil sa ako pekné leto a Vám zostalo už len duchovné teplo v srdci, ktoré tam zanechal ten človek. Otázka "Prečo?" sa vznáša k nebesiam, zodpovedaná asi nikdy nebude...
Keď kráčam ulicami, či cestujem alebo sa strácam v dave kdesi v hypermarkete, všímam si ľudí. Občas si pripadám ako paparazzi. Viete, čo sa dnes nosí možno ešte menej než make-up či mobil. Úsmev. Tá obyčajná jednoduchá ľudská vlastnosť, ktorej môžete poskytnúť oveľa viac, ako vám umožní ktorýkoľvek operátor voľných smsiek či minút do všetkých sietí. Úsmev je zadarmo, bez platenia, bez zbytočných slov, a predsa ho mnoho ľudí využíva veľmi málo.