Je trápne byť citlivým človekom?

Autor: Marcel Páleš | 27.9.2012 o 10:51 | Karma článku: 11,95 | Prečítané:  852x

Jeden môj známy je vysoký a statný chlap, ktorému okrem tetovania veľkej pavučiny na lakti zdobia „tetovačky" aj iné časti tela. Vie si vypiť a drsným hlasom zanôtiť. Mnohí by si podľa vonkajšej stránky pomysleli, že je to bársaký surovec z krčmy. Zdanie však, najmä v tejto domýlenej dobe, často klame. V podstate, teda v srdci, je to láskavý človek, ktorý neváha pomôcť a byť jemný. Áno, jemný! Nie je „trápny"? Oplatí sa mu to?

 Juraj Kuboš

John Ruskin (1819-1900), anglický spisovateľ a vedec, vyslovil myšlienku, že práve slabí ľudia sú suroví a dobrotu môžeme čakať skôr od silných. Silných vnútorne, pochopiteľne. Azda ste si všimli, že nejeden chlapec či muž investuje nemalé úsilie do „dvíhania železa", aby pôsobil dojmom stelesnenej mocnosti. Chodiacej skaly. Mnohým sa však k toľkej námahe nechce, riešia to teda cez „kravské" reťaze na krku, cez hrubé gestá a postoje. Netýka sa to ale len mužov. Nejedna „vykechlená" žena či slečna dnes „saje" ako dúha, bafká jednu od druhej, no a jej verbálne vyjadrovanie nám poniektorým navodí znechutenie. Áno, niekedy je na vine výchova a najmä mladý jedinec jednoducho prepadá rebélii. Postupne však (ak je vôľa) môže vyrásť (dostať rozum) a prerodiť sa do človeka. Ktokoľvek z nás má potenciál kedykoľvek prejavovať svoju citlivosť, jemnosť a dobrotu. Dnes však na ľudí z každej strany striehne pretvárka, faloš a afekt (viď vzor v primitívnych reality-show), až niektorí prepadajú tlakom okolia a hanbia sa prejaviť sa ako jemní. Zistia, že tvrdosť, surovosť a hrubosť sa im vypláca. Jemnosť preto v sebe potlačia, svoje citlivé Ja donútia čušať kdesi za rohom svedomia.

Jeden z najväčších mysliteľov ľudstva, čínsky filozof a zakladateľ taoizmu, Lao-C´ (604-517 p.n.l.) vyjadril múdrosť o jemnosti nádhernými slovami: „Mäkká voda vyhĺbi behom času dieru aj do tvrdého kameňa." A skutočne, väčšina z tých, ktorí dávajú šancu citlivosti a dobrote, zisťujú, že s odstupom času sa im to vyplatilo. Ľudia ich majú radšej, mnohé dvere sú im otvorené a cítia sa viac sami sebou.

Pavučina, aj tá, ktorú má na lakti vytetovanú môj známy, je pre mňa symbolom siete, do ktorej sa môže chytiť dajaká obeť. Nedávno som v altánku našej chatky pozoroval, ako pavúk do svojej utkanej pasce ukoristil muchu a postupne ju „zväzoval". Bola už jeho. No a podobne mi to príde so súčasnou dobou. Tiež je to jeden veľký pavúk, ktorý tu a tam má rozprestreté všelijaké pavučinky. Človek sa chytí. Nechá sa zviazať falošnou mienkou. Napríklad že drsnosť, bezcitnosť a hrubosť sa vypláca viac ako jemnosť, zraniteľnosť a láskavosť.

Vypláca? Nevypláca? Všetko overí čas. Čas všetko ukáže. Uvidíte!

Dozcitlivenia!

„Bezmedzná jemnosť je najväčší dar všetkých skutočne veľkých ľudí." (John Ruskin)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?